Úlet

17. února 2008 v 18:50 |  →SP←

12/2007
Júlii občas lezie kolotoč rodinných a pracovných povinností hore krkom. Občas z neho unikne tak, že to roztočí na "netradičnej" párty s kamarátom - skúseným zajačikom a ďalšími…

"Maaamiiii! Kde mám tričko?" "Mami, kedy už pôjdeme?" Ten ranný blázinec ma raz položí! Každé ráno to isté. Kde mám nohavice, tričko, desiatu... Už meškáme, no ešte rýchlo v letku vychladnutá káva. To všetci ráno takto hysterčia, alebo to len ja nezvládam? Manžel je už v práci, lebo vraj ráno má pokoj a najviac spraví - aj ja by som spravila, ale vychystať deti treba tiež. Samy by prišli tak na tretiu hodinu.

V práci kopa faktúr na stole, včera pri odchode ma ešte zastavil Roman z ekonomického, že treba skôr dokončiť mzdy a odvody, lebo idú zavádzať nový softvér. Aj tak im bude padať. Všetky padajú. A vždy pri nahodení posledného čísla. Potom môžem začať odznova. Koľkokrát sa mi to už stalo! Aj hrnček som raz hodila o stenu... Poobede klasika, akú zažíva asi väčšina vydatých zamestnaných žien - nákupy, úlohy, rýchla večera, rozhovor s manželom typu čo nové. Väčšinou "nič", občas mi povie, kto čo videl, počul, kto komu telefonoval atď. Niekedy chcem len utiecť von, von z tohto kolobehu! Sedela som na džúse s Petrom a ani neviem prečo, rozhovorili sme sa o sexe. Zo začiatku mi to pripadalo komické - je o osem rokov mladší, skôr známy ako kamarát, a mala som pocit, že sa bavím s mladším bratom. Ale skoro som ten džús rozliala, keď mi začal rozprávať svoje zážitky. Nadmernú sexuálnu chuť a aktivitu si vybíjal na stretnutiach, ktoré som ja videla len vo filmoch. Alebo ani to nie, skôr vo svojich fantáziách. Začalo ma to dráždiť. Krpec jeden, takto si užíva! Moje rozhodovanie dlho netrvalo. Nechala som si prejsť hlavou nejaké veci, v otázke morálky si nemám čo vyčítať. Manžel si užíva a ja sa tvárim, že to neviem. Aj tak nič nevyriešim, takže výčitky ma nezaťažujú. Bolo rozhodnuté. Aj ja chcem! Dali sme si ešte párkrát rande, kde sme rozobrali podrobnosti, jeho skúsenosti z akcií. Zohnali sme miesto, začali plánovať, organizovať, vyberať vhodných a najmä sympatických kandidátov.

Stretli sme sa na chate neďaleko mesta. Malá, útulná, presne taká, akú sme si na takúto akciu predstavovali. Pripravili sme priestor, nachystali občerstvenie. Majiteľ chaty, sympatický štyridsiatnik, sa tiež chcel zúčastniť. Prečo nie? Vyskúšať niečo nové, nepoznané, trošku rozvíriť zabehaný stereotyp. Keď som sa mu snažila priblížiť, o čo pôjde a ako by to malo prebiehať, čo si môže dovoliť a čo nie, pri pohľade na dolnú polovicu jeho tela mi bolo jasné, že sa mu to páči. Postupne prichádzali ďalší, vítala som ich v oblečení, ktoré vôbec nenaznačovalo, že by sa malo niečo diať. Niektorí utrúsili mierne vtipnú poznámku, iní to nekomentovali a čakali, ako sa to vyvinie. Všetci okrem Petra sme absolvovali takúto akciu po prvýkrát. Všetci sme boli zvedaví, ako to dopadne. Začiatok bol mierne rozpačitý a nebyť Petra, asi by to bolo aj trápne. Ale o pár sekúnd sa mi podarilo uvoľniť a pri jeho dotykoch som sa začala oddávať slastným pocitom. To nenechalo chladných ani ostatných adeptov - bolo ich päť a postupne sa začali pridávať. Pociťovala som príjemné nežné dotyky na rôznych častiach tela. Do stavu blaženosti sa ma snažilo dostať viac rúk, ako som bola zvyknutá. Netrvalo im to dlho. Nové prostredie, iná atmosféra, iný prístup, iné dotyky. Vlny niekoľkých orgazmov na seba //<![CDATA[ var fo = new SWFObject("http://img.zoznam.sk/adimages/2008/q1/thalion_sutaz_300x300.swf", "Movie_17699_h", "300", "300", "6"); fo.addParam("quality", "autohigh"); fo.addParam("swliveconnect", "true"); fo.addParam("allowScriptAccess","always"); fo.addParam("menu", "false"); fo.addParam("wmode", "opaque"); fo.addParam("flashvars", "click=http%3A%2F%2Fadc.zoznam.sk%2Fadclick.cgi%3Fcid%3D17699%26mid%3D30913%26gid%3D675%26adz%3D10604022%26click_url_def%3D&clickthru=http%3A%2F%2Fadc.zoznam.sk%2Fadclick.cgi%3Fcid%3D17699%26mid%3D30913%26gid%3D675%26adz%3D10604022%26click_url_def%3D&clickTAG=http%3A%2F%2Fadc.zoznam.sk%2Fadclick.cgi%3Fcid%3D17699%26mid%3D30913%26gid%3D675%26adz%3D10604022%26click_url_def%3D&target=_top"); fo.write("div_16_Movie_17699_h"); //]]> //<![CDATA[ var imgcount30913=new Image(); imgcount30913.src='http://adc.zoznam.sk/adcount.fcgi?gid=675&cid=17699&mid=30913&id=379184&tid=19&adz=10604022&type=pix&cap=0|0|0'; //]]> nenechali dlho čakať a ja som im dávala jasne najavo, čo sa mi páči a ako veľmi.

Bol to neskutočný zážitok, no návrat do "normálneho" života prebehol bez problémov, až som sa čudovala. Ranné mami, mne sa nechce, mami, kde mám...mamííí... Potom robota, po nej nákupy, úlohy s deťmi, večera - bez manžela, zase ostal na nejakej pracovnej schôdzke... Možno. Neriešila som to. Mala som plnú hlavu svojho úletu, ktorý mi zdvihol náladu, dodal silu a chuť do života.

Asi o mesiac som si našla v práci mail od Petra: "Nemáš chuť si to zopakovať? Bola si úžasná." Mám. Veľkú. Potrebujem sa nadýchnuť. Hoci, pôvodne som si myslela, že pôjde o jednorazovku. A odpísala som: "Kedy? :)"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.